Ako na každý výlet, tak aj na tento sme sa veľmi tešili. Áno, vedeli sme že to nebude pobyt na hoteli ale turistika no s tým sme sa zmierili. Tak ako obvykle sme sa stretli ráno na vlakovej stanici zbalení v ruksakoch a celý nedočkavý. Cesta vo vlaku nám zbehla veľmi rýchlo a ani sme sa nenazdali a už sme boli v Poprade odkiaľ sme sa premiestnili k našej ubytovni. Na prvý pohľad vyzerala pekne, aspoň zvonku. Nebol to síce žiaden luxus, ale myslím si že to bohato stačilo. Veci sme si zložili a čakali sme na odchod. Medzitým čakaním sme sa dozvedeli veľmi zaujímavú vec, že v noci sa okolo ubytovne potuluje medveď. Tým, že sme chvalabohu žiadneho nestretli sme to zobrali s humorom a myslím si že sme sa na tom aj zabavili. Naša prvá cesta viedla na Solisko a Štrbské pleso. Cesta vlakom tam nebola príliš dlhá a dala sa v pohode zvládnuť, no na mieste prišiel kameň úrazu, no iba pre niektorých, lanovka. Niekto sa nevedel dočkať a niekto tam panikáril( ako napríklad ja... ) . Nakoniec to nič tak hrôzostrašné nebolo a ten pohľad zo Soliska bol nádherný. Nasledovala cesta dole lanovkou a nádherné Štrbské pleso. Štrbské pleso sa nám veľmi páčilo ,trošku sme si poliezli po kameňoch, vychutnali sme si tú atmosféru a do ubytovne sme si so sebou zobrali prijemný pocit a pekné fotky. Hneď druhé ráno keď sme sa zobudili nám pršalo. Dalo sa to čakať keďže to už je asi nejaká naša tradícia ,lebo vždy druhý deň výletu nám prší. Nezostávalo nám nič iné iba pršiplášte a vybrali sme sa na túru, no nikto z nás netušil čo nás čaká. Vedeli sme že to nie je najľahšia túra ,ale to nám nevadilo. Zo začiatku sme to zvládali úplne v poriadku no kameň úrazu prišiel keď začalo pršať, no skôr liať. Kamene sa začali šmýkať a všade boli neskutočné mláky. Hoc sme mali pršiplášte celý sme boli premočený, zamrznutý a dobrú náladu sme teda nemali. Zo začiatku sme na všetko nadávali no nakoniec sme to brali s humorom, lebo nič iné nám neostávalo. No jedno vám môžem povedať, neviete čo je to radosť kým po asi dvoch hodinách strávených v daždi , mokrý a medzi skalami konečne uvidíte Sliezky dom. Na Sliezky dom sme prišli všetci tak zničení že sme boli radi že vieme stáť na nohách. Najhoršie bolo že sme si uvedomovali že nás ešte čaká cesta naspäť, no naše úžasné učiteľky , ktorým sme za to vďační nám zavolali taxík. Neviem si ani predstaviť ako by sme to zvládli po svojich. Celý premočení sme sa tak radi vracali do ubytovne kde sme dostali druhý dych. Tretí deň nám bol sľúbený ako taký oddychový. So sáčkami ešte v premočených topánkach sme šli do múzeá a do areálu s prírodou Vysokých Tatier. Bola to ako prechádzka po Botanickej záhrade a bolo to celkom pekné. Keďže sme už boli všetci hladní učiteľky nám navrhli či nechceme ísť na pizzu, no kto by takúto ponuku odmietol? Bola to úžasná bodka za výletom , ktorý bol ako každý rok výborný. Musím sa za celú triedu poďakovať že nám to pani riaditeľka a naša super triedna učiteľka umožnili a my sme si odniesli kopu zážitkov na ktoré tak skoro nezabudneme, veď kto by zabudol na nekonečnú cestu v daždi? Dúfam že si to takisto užili aj pani učiteľky a že si na budúci rok náš posledný výlet užijeme rovnako.
Paťa Taraseková, žiačka 8.roč.
Do galérie Školský výlet 8.roč. boli pridané fotografie.